Kvalitná škola, viac peňazí. Och, ako pekne to znie. Lenže...

Autor: Zoltán Rózsa | 19.4.2016 o 13:40 | Karma článku: 4,35 | Prečítané:  706x

Bola raz kedysi veľmi prezieravá a osvietená panovníčka, ktorá sa so cťou chopila zvyšovania demografickej krivky a išla v tomto smere príkladom viac, ako náš politik Boris. Mária Terézia pochopila, že roľník právnikom nebude.....

Myslím si, že všetci politici, tak ako sú navlečení vo volebných tričkách rôznych farieb, by si mali povedať, že školstvo je to najdôležitejšie, čo musíme rozvíjať, resp. zmeniť, aby sa táto krajina mala dobre. Už teraz totiž zaostávame. Politici robia medvediu službu súkromným školám a najradšej by ich videli zrušené, pretože im kazia komótny štátny školský biznis. Médiá robia medvediu službu pre istotu všetkým školám a snažia sa propagovať najmä ich slabšie stránky, zlyhania, náznaky káuz. A všetci spolu tým robia PR službu zahraničným školám, ku ktorým sa valia haldy slovenských študentov s vidinou zelenšej trávy za plotom.

U nás to v skratke vyzerá tak, že sa všetci vyjadrujú ku školstvu s predstavou zázračného riešenia na jeho fungovanie, ale v skutočnosti sa každý trasie, len aby ho nedosadili do funkcie ministra tohto rezortu. Je to totiž jediná pozícia v tomto štáte, kde je človek na odstrel ešte skôr, než si stihne prvýkrát obzrieť svoju novú kanceláriu a poprosiť sekretárku o kávu. Všetci by sme tu chceli mať podľa vyjadrení kompetentných a médií školstvo na úrovni zahraničných škôl, hoci nevieme presne definovať, čo majú zelenšie než my. O 100% vyššie platy pre pedagógov a zrušené všetky súkromné školy, lebo sú zlé zlé zlé a odčerpávajú zbytočne študentov tým štátnym (verejným). Chceme viac peňazí na fungovanie, viac peňazí na výskum, viac peňazí na platy a chceme viac peňazí na tie kvalitnejšie školy. Táto celkom logická úvaha už začína znieť aj z úst politikov. Taká pekná marketingová fráza, že „Škola, ktorá je kvalitná, dostane od štátu viac peňazí.“ To všetko chceme mať aj so zachovaním súčasného počtu pedagógov, prípadne jeho navýšením, veď každý chce zarobiť a to aj za predpokladu, že demografická krivka bude naďalej klesať. Takže čoraz menej žiakov, rovnaký počet škôl, z ktorých chce mať každá všetko (rozumej plnú výbavu labáku) a rovnaký počet učiteľov.

Už niekde na strednej škole ste sa v rámci učebných osnov určite stretli so základným dokumentom nášho štátu – Ústavou. Podľa článku 12 sú ľudia „slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. Podľa článku 42 má každý právo na vzdelanie. Citujem: „Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.“ Až potiaľto vyzeráme ako smaragdovozelený trávnik. Aspoň na papieri Ústavy. A teraz si predstavte, že by sa tá spleť myšlienok o tom, ako by malo byť zreformované a sfunkčnené školstvo, dostala do reality. Predstavte si, že zatiaľ čo jedno dieťa chodí do školy, ktorá je „kvalitná“ a dostáva preto od štátu viac peňazí, iné, rovnako schopné, možno ešte šikovnejšie navštevuje školu, ktorá je menej kvalitná, pretože iná pre neho nie je dostupná. Dieťa napríklad žije v Rožňave, alebo Ubli alebo Hornej Marikovej a rodičia nemajú zdroje na to, aby dochádzalo za tou „kvalitnejšou“ školou napríklad na opačný koniec republiky.

Alebo iný príklad…Vzdelávanie na základných, stredných, ale i vysokých školách je dlhodobou – niekoľkoročnou záležitosťou, ktorá Vám celkom určite pohltí mladosť. Predstavte si, že práve Vaše dieťa nastúpi do onej „kvalitnej“ školy. Z tej sa však postupom času, počas štúdia Vášho dieťaťa stane škola „nekvalitná“. Nesplní nejakú kvótu, alebo inú byrokratickú blbosť, alebo zriaďovateľ vymení riaditeľa, či migruje zopár obľúbených a zanietených učiteľov – čo je úplne bežné aj dnes, keďže s honom na kvalitu sa začína aj konkurenčný lov učiteľov. Vaše dieťa však zostáva v tejto po novom „nekvalitnej“ škole naďalej. Nie preto, že by chcelo, alebo preto, že by sa z Vás zrazu stal nesolventný rodič. Jednoducho preto, lebo nemá inú možnosť. Ako často je možné v priebehu štúdia zmeniť školu? Je to vôbec možné? Dovolím si tvrdiť, že nie. A ani na vysokých školách to nie je jednoduché.

Sú si potom deti skutočne rovné v dôstojnosti a právach? Štát sa touto politikou, ktorá sa čoraz viac dostáva do politickej rétoriky a ktorej rozumie každý ľavicový i pravicový volič chystá prehĺbiť rozdiely, najmä tie regionálne. Ak sám štát so svojou neschopnosťou zabezpečiť dostupné a rovnako kvalitné vzdelanie v dedinke uprostred Slovenska čo i len uvažuje nad podporou a prehĺbením tejto nerovnosti platbami, tak načo je nám Ústava?

Bola raz kedysi veľmi prezieravá a osvietená panovníčka, ktorá sa so cťou chopila zvyšovania demografickej krivky a išla v tomto smere príkladom viac, ako náš politik Boris. Mária Terézia pochopila, že roľnícka či pastierska kasta nebude produkovať profesorov a právnikov a že čím vzdelanejší národ bude mať, tým menej peňazí ju to bude v konečnom dôsledku stáť, pretože sa každý dokáže omnoho viac postarať nielen sám o seba, ale vyprodukovať aj kadejaký dobrý nápad pre spoločnosť.

Síce odvtedy už pekných pár storočí ubehlo, no spôsob budovania vedomostnej spoločnosti sa až tak veľmi nezmenil. Treba si priznať…tráva za plotom je skutočne zelenšia. A jediné, čo sme za vyše 20 rokov dokázali je odstrániť plot, takže naše decká sa logicky rozutekávajú tam, kde sa im to páči viac. Štát by sa však mal v prvom rade, pri hľadaní definitívneho riešenia sebakriticky pozrieť na vlastný trávnik a prestať sa konečne vyhrážať rastlinkám, že poleje iba tie, ktoré porastú rýchlejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?