Prečo absolventi v praxi nechodia hľadať riešenia problémov do vysokoškolských učebníc?

Autor: Zoltán Rózsa | 26.5.2016 o 19:01 | Karma článku: 3,97 | Prečítané:  480x

Zlý učiteľ žiakom hovorí to, čo vie. Dobrý učiteľ vie, čo hovorí. Študenti učiteľovi veria, lebo nemajú inú možnosť. Veď predsa napísal aj učebnicu z ktorej sa učíme. A ako autor učebnice je svätec, lebo vie o problematike všetko.

Veď to zhrnul do knihy. A ešte aj s tvrdým obalom. A to je niečo! Alebo nie je?

Slovo študovať, odvodené od latinského STUDERE znamená v preklade usilovne pracovať. Latinčina má krásny výraz na to, čo by malo charakterizovať každé štúdium – usilovne pracovať a to nielen pre študentov ale aj ich učiteľov.

Tragédiou dnešnej doby  je, že často si študent neprečíta ani tú jednu knihu z daného predmetu. Menej horšia vec je, ak si ju prečíta a všetky jeho vedomosti o problematike vychádzajú iba z tejto jednej knihy. Aj keď tým posledným som si nie istý. Najväčšou tragédiou je ak si študent učebnicu už prečíta a naučí sa „blbosti“.

A teraz už vážne. Úplne ideálny prípad je, ak ste anglický alebo americký, prípadne veľmi usilovný slovenský študent a prečítate si okrem tejto jednej, aj kopec inej, dnes už na pár klikov dostupnej literatúry v angličtine a následne si vytvoríte vlastný názor. Tak na spomínanú slovenskú učebnicu, ako aj na problematiku. Najideálnejší prípad je, ak filtrujete informácie a výsledkom bude kopec nových otázok, ktoré dokážete svojmu učiteľovi pri najbližšej prednáške položiť.

Predtým, než Vám poviem, ako prichádza na svet učebnica, použijem ako príklad jedného môjho známeho, ktorý nedokončil ani strednú školu. Žiaľ, puberta bola silnejšia než chuť vzdelávať sa a systém ho odpísal len na ťažkú manuálnu prácu. Keďže tá u nás bola slabo platená, odišiel do zahraničia. Po desiatich rokoch sa vrátil, bohatší o tri nové jazyky na plynulej úrovni, o množstvo špecializovaných kurzov, s fantastickou úrovňou slovenskej gramatiky. To posledné ma zaujalo najviac tak som sa pýtal... Niekdajší „grázlik“ mi odpovedal, že on jednoducho veľa číta. Po večeroch, po nociach, kniha za knihou. Za posledné tri roky ich prečítal 110. Číta čo chce, čo ho zaujme a obohacuje. „Ja študujem, ale už si vyberám to potrebné. Rozširujem si rozhľad a filtrujem. A hoci mám za sebou množstvo kníh, nenájdeš medzi nimi ani jedinú učebnicu.“

Milí priatelia, toto sú tri vety, v ktorých je popísaná celá tragédia nesprávneho prekladu výrazu STUDERE. Nepoznám žiadneho absolventa, ktorý v praxi po narazení na problém ide hľadať jeho riešenie do skrípt či učebníc.

Ako sa rodí väčšina učebníc u nás? Zjednoduším to do ľudskej reči a časového rámca. Robíte výskum, trvajúci povedzme dva roky, publikujete na konferenciách, publikujete vo vedeckých časopisoch (ďalší rok-dva), následne spracujete (prípadne niekto iný za Vás) text, ktorý tvorí učebnicu. Tá je vydaná v niektorom z renomovaných vydavateľstiev (opäť rok až dva). Keď to spočítate, tak v ideálnom prípade sú poznatky, prezentované v učebniciach vydaných týmto spôsobom staré cca 5 rokov. V niektorých odboroch je to pomerne v poriadku, pretože niektoré veci sa až tak rýchlo nemenia. V iných je to neprípustne dlhá doba.

A to ešte stále nie sme v slovenskej realite. Tu máme dva typy vysokoškolských učiteľov– autorov učebníc. Prvý typ vie po anglicky, sleduje čo sa aktuálne deje v odbore. V podstate nemá problém urobiť to isté, čo zahraničný autor, teda sledovať  zahraničné monografie, portál Scopus, Web of Science .... Dokáže tieto aktuálne texty preložiť do slovenčiny a využiť vo svojej učebnici. Zlatý internet, keď si predstavíte, ako rýchlo sa viete dostať k štúdiám zaoceánskych vedcov, že? J Druhý typ (častejší) po anglicky nevie. Má dve možnosti. Platí si preklady alebo preberá state a citácie od prvého typu učiteľa, teda opisuje učebnice, či monografie niekoho iného, ktoré už vyšli v slovenčine. V časovom rámci si teda pripočítajte ďalšie 2-3 roky k tým pôvodne piatim. Výsledok? Poznatky v takýchto učebniciach sú staré v lepšom prípade 8 rokov, v horšom 10-15 rokov. A nie je problém stretnúť sa aj so staršími. Schválne si zoberte ktorúkoľvek učebnicu, ktorú máte doma, pozrite si zoznam použitej literatúry. Ak tam nájdete staré tituly, ak tam nájdete prevažne odkazy na slovenskú alebo českú literatúru, s najväčšou pravdepodobnosťou držíte v ruke starú recyklovanú  vykopávku. Prečo vlastne učitelia píšu nejaké učebnice? Mnohí iba preto, lebo učebnicu potrebujú na kariérny rast a na preukázanie publikačnej činnosti. Do toho ich tlačí systém. Musíš vykazovať publikačnú činnosť. Ty máš za to body do tabuľky, škola má za to body do tabuľky, akreditačná komisia je spokojná, všetci majú splnené limity a študent ....  nie je hlúpy aby na to neprišiel aj sám a nezačal sa po nástupe do praxe obzerať po iných zdrojoch vedomostí.

Nechcem krivdiť učiteľom.  Pravda je taká, že napísať dobrú učebnicu je náročný a dlhodobý proces. V ideálnom svete má učiteľ šancu spolupracovať s celou skupinou odborníkov (minimálne jazykový korektor, grafik, ....)

Moral toho celého: Základný problém, prečo absolventi v reálnej praxi, po škole už nikdy viac neotvoria vysokoškolské učebnice je, že oni neboli cieľovou skupinou autora. Cieľovkou boli kolegovia-učitelia, ktorí hodnotili v rámci kariérneho postupu iných učiteľov – autorov učebníc, aby vykázali svoju publikačnú činnosť. A preto úplne rozumiem tomu, že si niekto z 800 eurového platu proste nedovolí minúť 200-300 eur na najnovšiu špičkovú vedeckú literatúru alebo nemá záujem o to, aby učebnica bola zrozumiteľná a zaujímavá pre študentov alebo absolventov. Bol by blázon.

Problémom bol už na začiatku nesprávny preklad latinského STUDERE – usilovne pracovať.

P.S.: A teraz si predstavte, že svojho času malo Ministerstvo školstva predstavu, že aj učitelia základných a stredných škôl majú písať učebnice...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?