Povinné čítanie

Autor: Zoltán Rózsa | 7.6.2016 o 12:07 | Karma článku: 4,70 | Prečítané:  439x

Naša mládež číta menej. Naša mládež číta žalostne málo. Našej mládeži sa deformuje vyjadrovanie, pretože v podvedomí nemá uloženú dostatočnú slovnú zásobu a dostatočne bohatý základ pre čerpanie metafor, porekadiel, prirovnaní….

Nie že by nečítala, to by som jej krivdil. Messengery len tak horia a ani Facebook im nedokáže ukázať všetky statusy všetkých ich priateľov a lajknutých stránok, pretože v priebehu jednej hodiny by ich bolo priemerne okolo 1000 a to je neprelúskateľné. V skutočnosti naša mládež v dnešnej preelektrizovanej online dobe číta v jednom kuse. A poctivo si vyberá čo. Preberá medzi menším, väčším a evidentným balastom, množstvom hoaxov a alternatívnych médií, neoverenými faktami a sofistikovane zakamuflovaným politickým, či firemným PR….

Avšak jazyk používaný v online prostredí je až príliš zdeformovaný na to, aby dokázal to, čo je úlohou skutočného čítania – teda obohatiť slovnú zásobu a prakticky vytvoriť ju. Online texty v drvivej väčšine prípadov neprechádzajú žiadnou gramatickou korektúrou a tak v top rebríčkoch gramatických prešľapov ľudí 15-25+ sa nachádzajú najčastejšie: „Krásny ste obaja!“ „drevenný, koženný, úžastný, urobily, dozvedely, v júly, v e-maily“, či rovno chýbajúca diakritika, pretože tá v androidoch beztak nie je. A keďže slovenčinári naozaj chcú, aby naša milá mládež nebola na smiech ani pri snahe získať si lepšie zamestnanie, ani pri snahe dostať vysnívanú jednotkárku na rande, dávajú im na plecia ešte vo formovateľnom veku hory povinnej literatúry.

Myslíme si však, že každý je rodený turista a poctivo tie hory zdolá? Nie. Ale každý druhý je rodený hacker. V dnešnej dobe stačí pár klikov na internete, copy+paste celý referát a obsah knihy plus pár viet o autorovi priamo do prezentácie, alebo do čitateľského denníka a nikto nikdy neskontroluje, či študent danú knihu naozaj prečítal a dostal sa k tomu podstatnému, čo nebolo spomenuté v riadkoch, ale medzi nimi. Učitelia sú dnes tak pohltení lovením nutných kreditov a napĺňaním priemerov a kvót, že im málokedy zvýši čas na to, aby so študentmi debatovali o danej knihe a dopodrobna ju rozoberali. Viete čo robili slovenčinári kedysi nám? Kládli nám otázky, na ktoré mohol poznať odpoveď iba ten, čo knihu naozaj poctivo prečítal. Napríklad aké stromy rástli na Domanického pozemku v poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie? Alebo po čo poslala Adama Krta na trh jeho žena? Akej farby mal vlasy Maco Mlieč? Čo bolo pod stromčekom u Kamenských v štvrtom dejstve Statkov-zmätkov? Viete aké zmätky sme z toho mali my? Nebojte sa, nezískal som žiadnu traumu, zostal som celkom normálny, len trochu rozhľadenejší, bohatší o pár hlbokých myšlienok a priznávam, aj náročnejší na obsah a formu modernej literatúry.

Naša krajina má bohaté, krásne i menej pekné časti dejín a aby sme nemuseli vždy nanovo objavovať teplú vodu, nasávame múdrosť generácií z kníh. Najčastejším argumentom mladých býva, že literatúra nie je prispôsobená veku a chápaniu, že je napísaná zložitým jazykom, plným archaizmov. Som však presvedčený, že kto pochopí základy Excelu a Powerpointu, kto používa amerikanizmy, bohemizmy a alfanumerické znaky namiesto slov, je schopný pochopiť aj Hviezdoslava.

Každá krajina má svojho Hviezdoslava. Francúzske deti čítajú Exupéryho, Sartreho, Camusa, mladí Taliani lúskajú napríklad Pasoliniho alebo Alberta Moraviu a mnoho iného. A zrejme v každej krajine sa mládež rovnako odúva, že musí čítať niečo staré a náročné, v čom má evidentne zaľúbenie iba učiteľka literatúry. Ak ale má mládež tento dojem, je potrebné hľadať chybu za katedrou, nie v zozname povinnej literatúry.

A napokon, aby som som si neutieral ústa do mládeže, najmä nie do hipsterov, ktorí už majú zrejme novelizovaný zoznam povinnej literatúry, pretože v bratislavských podnikoch som v poslednej dobe už dvakrát videl výtlačok Hlavy XXII, skúsim nenásilný návrh. A to najmä ako reakciu na revoltu katolíkov kvôli jednému kontroverznému a jemne povedané cynickému titulu od Pišťaneka a Taragela (ktorý som presne z tohto dôvodu aj následne prečítal): Milí priatelia a tvorcovia povinných čitateľských zoznamov, milá mládež… Neuberajme z povinnej literatúry! Vo vlastnom záujme do nej pridajme! Pridajme konečne do zoznamu  aspoň jednu knihu povinne v angličtine. Nech mladí získajú motiváciu začať ich čítať. Nech spracujú prvotné niekoľkostranové obavy, že nebudú rozumieť. Nech sa naučia čítať cudzojazyčné knihy. Úplne stačí jeden titul na prekonanie bariéry, ktorý môže a aj naštartuje cudzojazyčné čítanie. V tejto chvíli na mňa mnohí nadávate a ja vám to nezazlievam. Viem však, aký obrovský dosah to bude mať o pár rokov na výsledky Vášho vysokoškolského štúdia, či rovno vedeckého bádania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?