do ohňa sa jednoducho nevyjadrovalo dostatočne „hejtersky“ na to, aby zaujalo Slovákov. Bol som v šoku z toho, že sa moje deti a kopec iných „decák“ ktoré učím, zobudia do povolebného rána s extrémistami v zákonodarnom zbore a... títo extrémisti nebudú natoľko hlúpi, aby okamžite robili rozruch a bordel. Nie, pokojne si počkajú, až kým sa na nich prestane ukazovať prstom. Čakanie na veľkú politiku im ide lepšie ako vyjadrovanie sa.
Počkajú si, kým mladí stratia obozretnosť. Kým začnú mať pocit, že všetko negatívne proti kotlebovcom je len číry hoax, že oni sú vlastne tí povestní držitelia sedliackeho rozumu, ktorí takmer všetky problémy nazývajú pravými menami. A nápad s exkurziami do Osvienčimu? Aj na ten sa zabudne. Veď je to príliš drastické pre citlivé povahy a príliš ďaleko... Radšej začneme nejakú zbierku pre zvieratká, na nejaký útulok napríklad. Áno, zabudnime na utrpenie ľudí, na historické svedectvá a poďme zachraňovať opustené zvieratá. To nám dostatočne utesní zvyšky kolektívneho svedomia.
Sme ľudia. Kedysi sme začali kariéru na tejto planéte ako súčasť prírody a nevedno, kto nás kedy korunoval za pánov tvorstva. A namiesto toho, aby sme užívali to najpozitívnejšie z faktu, že sme zrejme najmúdrejší na planéte, začali sme sa biť medzi sebou o to, kto je väčší... Pán.
Pred pár dňami som bol na návšteve v Moldavsku, mimoriadne krásnej a úrodnej krajine, ktorá je napriek chudobe lákadlom nielen pre dobrodruhov. Chaos a neuveriteľná energia, malé hlavné mesto Kišiňov a mnoho jaziev po tzv. okupantoch. Je to ten najslušnejší výraz pre ľudí posadnutých nenávisťou voči inakosti. Voči inej viere, inému oblečeniu, inému jazyku, inej farbe, politickému vyznaniu, alebo ďalším malichernostiam. Ocitol som sa na mieste, kde sa nestačilo dívať. Proste ste museli stláčať spúšť. Symbolicky len tú na fotoaparáte.
Stál som nad 20 000 hrobmi, nad ľuďmi, z ktorých mnohí sa previnili tým, že si Boha predstavovali a uctievali inak. Že sa našiel jeden extrémista, ktorý ich nenávidel a povýšil svoju nenávisť na kolektívny strach a triedne nepriateľstvo. Židovský cintorín v Kišineve je opustené tiché miesto, ako vystrihnuté z hollywoodskych nepríjemných scén. To ticho tam kričí z každého zničeného náhrobku. Opustená synagóga je mementom škôd spôsobených počas holokaustu nemeckými a rumunskými okupantmi. Ničenie židovských budov pokračovalo aj v priebehu polstoročia sovietskej vlády, keď mnohé z nich boli buď zrovnané so zemou, alebo zabavené štátom na nové využitie.
To nie iba my plačeme za nádhernou synagógou, ktorá stála pod Bratislavským hradom, kým ju súdruhovia s požehnaním režimu nezrovnali so zemou. V Kišineve je ticho. Veľmi hlasné. Ak by ste chceli zabudnúť, pre istotu bude na Vás kričať z každého rohu. Čas sa z opustenej synagógy snaží urobiť zámok Šípkovej Ruženky, obrastá ho kadejakým krovím. Prišlo mi to takmer symbolika toho, ako vnímame okupačné zverstvá dnes. Nechávame to pomaličky zarásť, lebo je nám jednoduchšie a pohodlnejšie tváriť sa, že zverstvá, ktoré sa stali sú už premlčané, stokrát odškodnené, prípadne sa ich snažíme dať do pozície turistických pietnych atrakcií , akýchsi druhých Lúrd pre masochistov. Desaťtisíce nevinných mŕtvych ľudí pod zemou nevidno. Demokracia znamená že si každý môže povedať čo chce a každý môže byť volený a aj s iným názorom môže sedieť v parlamente. Veď ide iba o iný názor a tie majú byť akceptované. Takto nejako aj kedysi začal klíčiť extrémizmus. Nenápadne. Takto klíči vždy.
Viete čo? Nemusíte brať deti na masové exkkurzie do Osvienčimu a spôsobovať im traumy vysvetľovaním, že jeden psychopat raz sfanatizoval ľudí natoľko, že tí potom strieľali do nevinných detí. Úplne stačí, ak im ukážete zopár týchto fotiek a poviete im pravdu, že tí ľudia nezomreli na starobu. Tí ľudia a milióny ďalších zomreli na nenávisť a na ľahostajnosť. Tie strašidelne pôsobiace židovské náhrobky pôsobia spustnuto kvôli tomu, že na tých ľudí jednoducho už nemá kto spomínať a starať sa im o hroby. Pretože zmizli celé rodiny.
Mlčanie je ako spoluúčasť. A aj tá si zaslúži doživotie. Doživotné pripomínanie kolektívnej viny. A doživotnú obozretnosť voči akémukoľvek extrémizmu.
