Milí priatelia, Slováci, Európania...
nedávno som navštívil Rím. Z dnešného pohľadu turistický komplex nepreberného množstva kaviarničiek, obchodov, obchodníkov a otravných taxíkov a iných druhov kasírovania turistov pomedzi viac, či menej zachovalé pamiatky. Monumenty silných panovníkov najsilnejšej ríše, najväčšieho a najmocnejšieho štátu staroveku. Dôvod prečo sa tak veľká a silná ríša rozpadla je vďačnou témou na diskusie v intelektuálnych aj náboženských kruhoch, na Facebooku, či v krčmách túto tému nájdete pomenej.
Historici sa zhodujú v tom, že začiatok konca veľkolepej Rímskej ríše začal jednou prehratou bitkou v roku 378. Tá však nebola príčinou, ani samotným začiatkom konca. Ani Caesarove osobné mocenské ambície neboli jedinou príčinou a dokonca ani „skazenosť“ Ríma, o ktorej básnia kresťanskí historici. V konečnom dôsledku to určite neboli ani nájazdy necivilizovaných barbarských kmeňov, ktoré vo vyspelom Ríme videli Eldorádo.
Jedna príčina tam nebola. Ani jeden zodpovedný, márne by ho alibisti hľadali. Rozbehol sa však sled udalostí a súvislostí, ktoré pre bežných obyvateľov na prvý pohľad veľa nezmenili. Dane sa vyberali aj naďalej, rabovačky a bitky pokračovali ako predtým a určite sa aj hľadal vinník neutešenej situácie...
To, čo si občania Rímskej ríše v tejto dobe nevšimli bolo, že reálne zanikla hlavná idea antického sveta - snaha vybudovať silnú občiansku spoločnosť. Do biedy sa napokon dostali všetci a všetko sme museli budovať odznova. A bolo to veľmi drahé. Koľko rokov to trvalo a čo všetko museli naši predkovia pretrpieť asi ani netreba spomínať.
Dnes viac ako kedykoľvek predtým sú myšlienky na Rímsku ríšu aktuálne aj u nás. Podobnosť je priam zarážajúca.
Skúsme sa preto poučiť z histórie. Nezmierme sa s konštatovaním, že veľké ríše často zanikajú a veľmi rýchlo miznú z mapy sveta. V súčasnom prepojenom svete úspech jedného často znamená neúspech niekoho iného. A preto keď sa začneme pretekať, tak v konečnom dôsledku stratíme všetci.
Brexit je síce prehratou bitkou, ale mal by byť zároveň pre nás výzvou a poučením. Nenechajme sa pripraviť o ideu silnej občianskej spoločnosti v spoločnej Európe a nájdime jej správnu formu.
Alebo sme naozaj pripravení vybrať si cestu Rímskej ríše?
