Prax robí inžiniera. Ale prečo až prax keď na to máme školy?

Autor: Zoltán Rózsa | 14.7.2016 o 12:25 | (upravené 14.7.2016 o 13:30) Karma článku: 2,67 | Prečítané:  481x

U nás sa vysoké školy delia na univerzitné, odborné a nezačlenené. Vo viacerých krajinách nájdete napríklad delenie na teoreticko-výskumné a praktické. Žiadne obavy z akreditačných komisií, plnenia nadiktovaných kvót...

Ak ste vysokoškolák, ani to nečítajte, už je neskoro. Ak ste stredoškolák, prípadne ho máte doma, zrejme už riešite otázku, kam na vysokú školu. Nie či vôbec, ale rovno kam. Zvykli sme si považovať diplom za vstupenku do pracovného raja. Hoci už rodičia tušia, že to tak nie je, aj tak Vás ešte stále nabádajú k honbe za titulom. Dnes ho má už aj čoraz viac ľudí za výrobnými pásmi, takže ak sa chcete podpisovať väčším počtom znakov, pokojne si vyberte nejaký nenáročný odbor a veselo študujte. Niečo Vám to dá. Najmä budete vedieť pomenovať množstvo vecí a porozumiete argumentácii v nejakom odbore. Žiadne vzdelanie nie je zlé alebo zbytočné, práve naopak! Ani naše vysoké školy nemožno označiť za zlé. Je tu iba niekoľko závažných nedostatkov efektivity, ktoré potom bolia zamestnávateľov a následne platovo aj Vás. Tieto nedostatky spôsobujú to, že absolvent si nevie nájsť zamestnanie, pretože väčšina firiem požaduje prax.

Malo by to byť takto: Školstvo vyrába študentov pre prax, ergo pre zamestnávateľov. Tí sú jeho cieľovou skupinou. Keďže každá výroba má tri vstupy: prácu, pôdu, kapitál, má práca ľudí na hospodárstvo krajiny veľmi veľký vplyv. Je teda v najvyššom záujme štátu a škôl pripraviť ľudí, schopných okamžite sa zaradiť do pracovného procesu, naskočiť na ktorýkoľvek rozbehnutý vlak a zachovať si pri tom ten "nový vietor" do plachiet akejkoľvek firmy. Realita je taká, že mnoho absolventov si nevie ani vypísať papiere pri prihlasovaní sa na úrad práce. Na zamestnávateľov majú okrem nároku na plat aj očakávanie, že ich zasvätia do tajov praxe. Lenže zamestnávateľ Vás nechce učiť ako to chodí v praxi! Chce Vám maximálne tak ukázať, kde je kuchynka, WC a naložiť Vám úlohy, s ktorými si sami, prípadne v tíme poradíte. Bodka. Takto sa roztáča bludný kruh očakávaní zamestnancov a zamestnávateľov.

Hovorí sa, že prax robí inžiniera. Ale prečo až prax, keď na to máme školy? Tak napríklad naše školy sa podľa zákona delia na tri skupiny: univerzitné, odborné a nezačlenené. Prvé sú, ako sa hovorí "najviac".  Môžete tu študovať do omrzenia, nakoľko poskytujú vzdelanie vo všetkých troch stupňoch VŠ štúdia ,vykonávať vývoj a výskum. Odborné vysoké školy vzdelávajú hlavne v 1. stupni VŠ štúdia a tiež vykonávajú aplikovaný výskum. Nemôžete si tu ale napríklad urobiť doktorát. Nezačlenené vysoké školy nie sú zaradené v predchádzajúcich dvoch skupinách a poskytujú vzdelávanie v 1. a 2. stupni. Snahou všetkých vysokých škôl je logicky patriť do skupiny A a urobiť všetko pre to, aby ich tam akreditačná komisia zaradila. Preto všetci naháňajú rôzne kredity, potrebný počet doktorandov, garantov, vedeckých výstupov a prác o hocičom, len nech je ich veľa, veľa....

Toľko k poučkám, aby ste vedeli čo máte na Slovensku na výber a prečo ste niekedy až na konci tohto "potravinového reťazca". Pritom inšpirácií v okolitých krajinách je neúrekom, stačí sa chcieť učiť od skúsenejších. Nedávno som navštívil jednu Fínsku univerzitu Lapland university of applied sciences. Dôležité je to slovíčko „applied sciences“. Vo Fínsku sa školy delia veľmi logicky – na výskumné a aplikované. Rozdiel je v tom, že práve na tých aplikovaných sa študenti učia robiť praktické veci. Teda niečo na štýl nášho stredoškolského, nedávno zavedeného duálneho vzdelávania. Napríklad študenti zdravotníckych odborov tam mali zriadenú ambulanciu v ktorej reálne ošetrovali pacientov. V rámci kooperácie jednotlivých fakúlt im študenti výpočtovej techniky vyvíjali simulátor sanitky, aby sa zdravotníci počas simulovanej jazdy a turbulencií v teréne naučili ošetrovať pacienta aj v sanitke.

U nás to takto funguje podobne, avšak len u niektorých odborov. Medici či veterinári sú v praxi takmer okamžite, inak by to nešlo. Viete si predstaviť medika, ktorý by nevedel pichnúť injekciu alebo v živote nenavštívil pitevňu? (bojím sa toho, že niekto povie áno) Dokonca už aj na práve robia simulované súdne procesy. Špecificky však v ekonomických, sociálnych a manažérskych a príbuzných odboroch to akosi nejde.

Ak sa chceme niekam pohnúť, budeme musieť v prvom kroku zmeniť pohľad na delenie vysokých škôl. Ak toto dokážeme zmeniť a nastaviť tým ich smerovanie, už nikto nebude žiadnu vysokú školu považovať za zlú, či zbytočnú, pretože každá jedna bude mať svoje opodstatnenie pre prax.

 

(Cesta autora bola financovaná z programu Erasmus: https://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/node_en)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?