... na druhej strane však majú nepomerne menej funkčných znalostí. Pre vysvetlenie, to je to, keď absolvent vie, ako použiť deklaratívne vedomosti v praxi, alebo nakoľko vie robiť to, čo sa naučil. Lebo jedna vec je, že to ovládate a druhá, že to aj viete použiť a riešiť problémy v praxi. V súvislosti s tým sa so železnou pravidelnosťou ozývajú aj hlasy, kritizujúce kvalitu vysokých škôl. Na odstrel sú v prvom rade tie súkromné.
Zvyknem sa ale často pýtať, či sú veci naozaj len čierne alebo len biele. Pretože hneď druhý môj najobľúbenejší mýtus je, že súkromné vysoké školy sú nekvalitné, zlé a mali by sa rušiť, lebo na Slovensku je už aj bez nich dosť titulovaných ľudí.
Podľa dostupných zdrojov má Slovensko 35 vysokých škôl, z toho 20 verejných, 3 štátne a len 12 súkromných. Teda či až alebo len, to nechám na posúdenie každému osobitne. Súkromné školy vznikli na prirodzenej báze vytvorenia ponuky tam, kde sa javila diera na trhu, teda čistým komerčným princípom. Keďže splnili podmienky akreditácie jednej a tej istej akreditačnej komisie, ktorá hodnotí aj verejné vysoké školy, dnes fungujú a vzdelávajú vysokoškolákov. Jediný rozdiel medzi nimi a verejnými školami je ten, že súkromné sú podnikateľské subjekty, odkázané len na kvalitu svojej ponuky a vyvolanie dostatočného záujmu zo strany platiacich študentov.
Keď sa nejaký politik snaží byť citovaný v médiách, väčšinou sa obúva do témy školstva a to radikálne, dehonestáciou súkromných škôl, kde žiada kompetentných, aby začali s ich rušením. Ak sa má niečo v slovenskom školstve meniť, takmer vždy sú na odstrel ako prvé súkromné vysoké školy. Ako vyučujúci, ale aj súčasť manažmentu, mám skúsenosti z oboch sfér a nedovolil by som si radikálne tvrdiť niečo také. Prečo? Pre čísla.
Povedzme, že sme štát a ideme vytvoriť dvoch absolventov. Máme študenta A, ktorý ide študovať na verejnej vysokej škole, plne dotovanej štátom. Štát financuje verejné vysoké školy z peňazí daňových poplatníkov, čiže Vašich. Vy platíte štúdium študentom verejných vysokých škôl. (rovnako tak, keď sa náhodou neuplatnia, platíte prostredníctvom štátu programy na rekvalifikovanie) Máme aj študenta B, ktorý ide študovať na súkromnú vysokú školu, kde si štúdium plne hradí zo svojho vrecka. Vybral som si pre porovnanie dve vysoké školy – jednu verejnú a druhú súkromnú. Nedajú sa porovnávať plošne, pretože každá škola má iné náklady. Vybral som preto dve školy s veľmi podobnou štruktúrou študijných programov. Študent A stojí štátny rozpočet za 5 rokov štúdia 17800€, študent B prinesie štátu už počas štúdia za rovnaký čas 107€. Stačí si pozrieť register účtovných závierok a zopár údajov z Centra vedecko-technických informácií. Či si vytvoríte názor, alebo ďalšie otázky, to už nechávam na Vás.